Žiaci z 8.A venovali slová básní okolitej prírode. 

Čaro prírody   

Jasný šum lístia a stromov,

je to miesto, ktoré pripomína domov.

Keď včely tíško sadajú na kvety,

tak slnko ostrými lúčmi svieti.

Vône kvetov, dreva či slobody,

to je prenikavé čaro našej prírody.

Vždy rozkvitnuté a farebné kvety,

aj vtáka počuť ako nad nimi letí.

Tichý štebot spevavých vtákov,

občas aj kvapka padne z nebeských mrakov.

Keď počuť že prší a hrmí,

tak musím ísť dole kopcom strmým.

O chvíľu slnko vychádza spoza oblakov,

to je nádhera, celý les sa pozerá.

Prídu veveričky i srnky,

a vo vode vidno od žaby vlnky.  D. Michalková

Najkrajšie miesto

Na veľký kopec chodievam,

Slnko dlho svieti tam.

Rovné lúky ,černice tam rastú,

Aj moje nápady tam vyrastú.

Na modrých jazerách lekno pláva,

Je tam pekne zelená tráva.

Vtáčiky tam pekne spievajú,

deti tam na prechádzku chodievajú.

Oblaky sa zhrnú do jedného,

nenechajú vás tam samého.

A na vŕšku je srnka,

Janka ju veľmi rada hladká.

Po ceste vidíš kaplnky,

Neplaš divé srnky.

Pri vrchole je lipka,

Často k nej chodí srnka. G.Galko